1. Točiť, točiť, točiť



Kolegov pri stole občas udivuje koľko sa na svadbe nabehám a nachodím pomedzi hostí, po chodbách, okolo budovy, atď. Je to jedno z "tajomstiev" mojich svadobných filmov. 400 - 600 záberov o celkovej dĺžke 3,5 - 5 hodín je zárukou, že budem mať čo dať do minimálne hodinového filmu a kvalitného 3 minútového zostrihu. 




2. Ľudia sú vždy viac, ako neživé predmety


S prstienkami, tortami a šatami na vešiakoch sa kameramanom pracuje veľmi dobre, pretože sú predvídateľné. My diváci sme však ľudia a preto radšej pozorujeme život. Pri pozorovaní človeka som trpezlivý a kameru vypínam väčšinou až potom, čo zachytím nejakú činnosť, náladu, gestikuláciu, čokoľvek, čo daného človeka aspoň trochu charakterizuje. To je pre mňa dobrý záber.


3. Dívať sa tam, kam sa nikto nedíva


Túto techniku som si vypracoval až po dlhých rokoch natáčania svadieb. Pri oficialitách ako sú: obrad, gratulácie apod. mnohých kameramanov zvádza "ísť na istotu", tj. natočiť to všetko od začiatku do konca, najlepšie aspoň troma kamerami. Uľahčíte si život v strižni a zároveň Vám nikto nebude môcť nadávať, že ste niečo vynechali. Problém je, že to taktiež nikto nebude pozerať.

Obrad sa snažím zredukovať na veci týkajúce sa priamo Vás a Vašej rodiny. Váš sľub pri oltári, kázeň, kde kňaz popisuje Vaše spoločné zážitky, sesternica čítajúca za pultom z Biblie, babka ovládajúca naspamäť všetky liturgické piesne, neposlušné deti, ktoré museli byť vyvedené pred kostol, podriemkavajúci strýko, atď, atď.




4. Hudba zohráva obrovskú úlohu


Medzi zaujímavým a gýčovým svadobným videom môže byť niekedy veľmi tenká hranica, ktorú tvorí hudba. Hudba je môj život. Píšem ju, skladám a počúvam od detstva v neuveriteľných množstvách a rozmanitosti.

Pri strihaní svadby často mením skladbu 3-4 krát aj v zdanlivo nepodstatných pasážach, až kým to "zacvakne" do atmosféry danej svadby a z každého ženícha a nevesty sa snažím dostať aspoň základnú informáciu o tom, čo počúva, resp. nepočúva, aby som si nastavil hranice.


5. Rozumieť tomu, čo robím


Aby som to dosiahol, v rokoch 2010 - 2015 som v riadnom termíne vyštudoval filmovú réžiu na FTF VŠMU ako jeden z dvoch v mojom odbore, pod vedením prof. Dušana Trančíka. To je zárukou nie len mojej odbornosti, ale aj samostatnosti a nadľudskej schopnosti tvoriť na počkanie a kreatívne improvizovať v tých najabsurdnejších situáciách.

Veľa mi dala aj práca s pánom Jakubiskom, ktorému som robil asistenta réžie, druhého kameramana, film o filme a hľadača snehu v slovenských jaskyniach.


 

 

 

 

6. Všetkého veľa škodí


Veľké detaily a spomalené zábery vo filme potláčajú informáciu a zvýrazňujú emóciu. Na svadbách ich robím veľmi rád, ale rovnako ako nebudete jesť svadobnú tortu, v ktorej sú tri kilá cukru, tak nebudete pozerať video, kde je 90% záberov spomalených a je ozvučené hudbou, ktorá presne popisuje všetko, čo vidíte na obraze. Hovorí sa tomu miera a poznať ju je pre každý dobrý film kľúčové.











7. Pozorovať a nebyť pozorovaný


Často sa mi stáva, že sa ľudia pýtajú kde som, napriek tomu, že stojím rovno vedľa nich. Tento vzácny dar využívam predovšetkým pri natáčaní svadieb. Najlepší herci sú tí, ktorí ani nevedia, že hrajú. K tomuto prirodzene patrí zásada, že pracujem sám. Myslím si, že ak sa svadba nemá premeniť na filmovačku, tak audiovizuálnych profesionálov, obklopujúcich mladomanželov by nemalo byť viac ako samotných mladomanželov.



8. Najlepší kameraman

na oslave je hosť


Keď som ešte za mlada organizoval športové súťaže, ktoré som si zároveň chcel natáčať, všimol som si jednu vec. Vždy, keď som bol zaneprázdnený a zveril som kameru nejakému kamarátovi, ktorý bol zrovna po ruke, vznikli výborné zábery. Kameraman hovoril na súťažiacich a tí mu odpovedali úplne bežným spôsobom, akoby ani neboli natáčaní. Kameraman na svadbe sa musí usilovať o podobný stav. Keď v kostole všetci stoja, stojí aj on. Keď hostia tancujú, tancuje aj on, keď sa rozprávajú, rozpráva sa s nimi. Pre pitie alkoholu to samozrejme neplatí. A keď už sme pri tom, som 100% abstinent. Moje "Činžáno" môžete teda kľudne vyškrtnúť zo zoznamu.



9. Nebrať sa až tak vážne


Toto súvisí s predošlými dvoma zásadami, ale taktiež s postprodukciou. Svadobný film je odovzdávaný online a neskôr na USB. Nie je vytesaný do kameňa. Preto sa nebojte pomenovať, čokoľvek, čo Vám vadí na spracovaní filmu. Netrafil som hudbu? Príliš zredukoval nejakú pasáž? Nevadí, oprava nie je žiadny problém a kritiku nikdy neberiem osobne. Je to pre Vás a je to na celý život, takže to musí byť dokonalé.

 




10. Obsah je viac

ako forma



Veľa mojich konkurentov sa snaží o "neroztrasený obraz", perfektné svetlo, dokonalý zvuk, či viackamerový záznam. To sú všetko super veci, ale svadba je plná neočakávaných a neopakovateľných situácii. Dejú sa neustále a každú voľnú minútu, ktorú na svadbe mám, radšej investujem do hľadania týchto malých príbehov, ako do dodržiadavania technických noriem.



11. Žiadni "klienti" 


Jednoduchosť a neformálnosť razím, tak ako v kameramanských záležitostiach aj v medziľudských vzťahoch. Zo slova "klient" mi pravdupovediac naskakuje husia koža. Prvú svadbu som točil ešte ako 17-ročný v roku 2007. Vtedy mi ani na um nezišlo, že pred svadbou sa podpisujú nejaké dodávateľské zmluvy. Všetko bolo postavené na ľudskosti a vzájomnej dôvere. A tak to mám dodnes. Ste pre mňa ľudia, mladí, ženíchovia a nevesty a hlavne, máte svoje mená, z ktorých stovky si dodnes pamätám. S každým sa snažím pred svadbou aspoň raz stretnúť, ani nie tak kvôli organizačným detailom svadby, ale kvôli tomu, aby som Vás spoznal a približne odhadol, čo budete chcieť vo filme zo svadby vidieť. Na čom sa na stretnutí dohodneme, to platí.




A tu je Váš a môj príbeh, vyrozprávaný rečou, ktorej rozumiem najlepšie: